Home Kategórie Články Brušný pruh dieťaťa: ako si s ním poradiť bez chirurgického zákroku?

Brušný pruh dieťaťa: ako si s ním poradiť bez chirurgického zákroku?

2
Brušný pruh dieťaťa: ako si s ním poradiť bez chirurgického zákroku?

O hernii, alebo prietrži ako sa pruh odborne nazýva sa píše veľa rôznych článkov, ale rady doktorov sa líšia. Preto som sa rozhodla podeliť sa s vami o moju vlastnú skúsenosť, ktorá by niekomu mohla pomôcť.

Možno ste počuli o tom, že pruh vzniká pri zdvíhaní ťažkých vecí. To je vraj len mýtus a ja ho v podstate môžem potvrdiť. Veď ako by potom mohlo mať prietrž aj malé bábätko, ktoré ešte nič ťažké nezdvíhalo? Odborníci potvrdzujú, že kým zdvíhanie ťažkých predmetov a ostatné namáhavé aktivity môžu pruh zhoršiť, v skutočnosti nie sú príčinou jeho vzniku. Väčšina prietrží je výsledkom oslabenia svalov, ktoré  v začiatkoch nie sú voľným okom viditeľné a objavia sa len pri zvýšenej námahe.

Náš druhorodený synček mal po narodení silné koliky, pričom plakal celé dni aj noci. Skoro nič nepomáhalo a vedeli sme ho utíšiť len nekonečným nosením na rukách v jednej polohe kým nezaspal. Po troch náročných mesiacoch som si všimla, že má neprirodzene vystúpený pupček. Hneď som si myslela, že to bude asi pruh spôsobený častým plačom, ale nevedela som, či treba hneď ísť k doktorke a aká je vážnosť situácie. Vyčítala som, že kým sa dá pupček bábätka v kľudnom stave zľahka zatlačiť prstom dnu a je mäkký, ide najmä o estetickú záležitosť. Ak je však pupček stvrdnutý, začervenaný a nedá sa zatlačiť dnu, treba urýchlene vyhľadať odbornú pomoc. Inak je to vraj hlavne u chlapcov dosť bežné ochorenie. Obyčajne u malých detí zmizne pruh sám od seba do 3. až 5. roku života.

brušný_pruh_2

Nášmu synovi sa dal pupček ľahko vtlačiť dnu a kým nenapol bruško, tak mu tak aj zostal. Riešili sme teda zatiaľ len ako predísť tomu, aby mu nevyliezol viac. Snažili sme sa hlavne o to, aby veľa neplakal, ale to, aby netlačil do bruška sa samozrejme ovplyvniť nedalo. V lekárni nám odporučili špeciálny leukoplast na pruh, ktorým sa má pupček pravidelne prelepovať. Vyzerá ako klasický leukoplast, len má špeciálny tvar, pričom sa dve strany pritiahnu k sebe, aby sa pupček čo najviac stiahol dnu. Zistili sme však, že toto prelepovanie leukoplastom má neblahý vplyv na pokožku bábätka a objavil sa aj výsyp.

Naša pediatrička mala akurát dovolenku, preto nás pozrela náhradná pediatrička a poslala nás na prehliadku k chirurgovi. Akurát sa nás opýtala, že čím sme ho chudáčika zalepili. Takže som sa v tej chvíli cítila ako hrozná mama, hoci leukoplast nám odporučil lekárnik. Po odbornom vyšetrení sme dostali inštrukcie, že sa máme snažiť, aby veľmi neplakal, čo  sme aj robili a vraj ničím nemusíme pupček viazať. Tak by sa mu to malo samo vstrebať. Mali sme mu to skúšať zatláčať prstom dnu a len ak by to nešlo ľahko, museli by to riešiť operáciou. Inak sme mali prísť na kontrolu, keď bude mať jeden rok.

Naša pediatrička odporučila viazať mu pupček aspoň elastickým obväzom. Tak sme mu to poctivo viazali pri každom prebaľovaní, čo nebolo vôbec efektívne, keďže náš synček je veľmi pohyblivé bábätko a obväz vždy skončil zvlečený pod pupčekom. To teda tiež nebolo šťastné riešenie nášho problému. Až som sa raz náhodou dozvedela o zdravotníckom zariadení REOCENTRUM (http://reocentrum.sk/intro), ktoré sa zameriava na rehabilitačné techniky a metódy vhodné pre deti od útleho veku.  Hneď sme sa objednali na vstupné vyšetrenie, kde nás veľmi milá pani doktorka poslala na 1. tréningové cvičenie. Prehliadka je bezplatná, ak máte odporučenie od vášho lekára. Absolvovali sme prvé dva tréningy, kde nás naučili základný cvik Vojtovej metódy. Už po prvých dvoch týždňoch sme zaregistrovali úspech. Zo dňa na deň sa pupček stiahol a už viac nevylieza. Veľmi nás potešilo, že sme sa vyhli chirurgickému zákroku. Veľmi som sa toho bála.  Pruh však nebol náš jediný problém. Na rehabilitáciách nám zistili asymetriu držania tela. Malý má 8 mesiacov, takže má už isté zlé pohybové návyky, ktoré sa mu cvičeniami snažíme odstrániť a naučiť ho novým správnym pohybom. Tak pokračujeme s Vojtovou metódou aj naďalej a dúfame, že skôr či neskôr sa aj toto bude dať napraviť týmito nie veľmi príjemnými cvičeniami. Teraz si hovorím, aké to bolo šťastie, že sme ten pruh riešili ďalej aj napriek ľahkovážnosti pediatričky a chirurga. Inak by sme ani nevedeli, že sa zle pohybovo vyvíja a možno by potom mal v dospelosti vážnejšie problémy spojené s držaním tela.


Týmto by som rada podporila všetky mamičky, ktoré musia cvičiť Vojtovu metódou a majú pocit, že im to príliš nejde, prípadne sú na pochybách, či to má nejaký význam.

Ja to s malým cvičím štvrtý mesiac, pričom nás naučia každý týždeň nové, vždy o niečo náročnejšie cvičenia. Nikdy neviem, či cvičím správne, no keďže nám to pomohlo vyriešiť jeden problém, tak to nevzdávam a verím, že nám to pomôže napraviť aj ten druhý. Držte nám palce a prosím, ak máte aj vy skúsenosti s Vojtovou metódou a chcete sa o ne podeliť, napíšte nám do komentára k tomuto článku. Verím, že tak ako pre mňa, tak aj pre ostatné mamičky to bude veľmi povzbudivé a inšpiratívne 🙂

2 COMMENTS