Ako vyštudovaný chemik a niekdajší vedecký pracovník Výskumného ústavu potravinárskeho patrí Vít Syrový k najväčším odborníkom na chemické prísady v potravinách. Podobne ako mnoho ďalších ľudí sa začal touto oblasťou intenzívnejšie zaoberať po tom , čo jedno z jeho detí začalo kvôli chemickým látkam v potravinách trpieť alergickými prejavmi.
Ktorú z umelých prísad by ste nedal do jedla ani vášmu najhoršiemu nepriateľovi ?
Najnebezpečnejšie sú podľa môjho názoru dusitany ( E249 a E250 ), ktoré sa pridávajú do bežných údenín. Okrem toho, že sú výrazne toxické, tak z nich vznikajú spomínané nitrozamíny. Už v dobe môjho vysokoškolského štúdia boli v oficiálnych učebniciach dávané do súvislosti s rakovinou žalúdka a čriev. Avšak dodnes sa tieto riziká prehliadajú. Najsmutnejšie je to z toho dôvodu, že u nás máme najvyšší výskyt rakoviny hrubého čreva.
Aké ďalšie prísady by ste zaradil do prvej desiatky najškodlivejších a prečo ?
Okrem rizikových chemických konzervantov by som z bežnej stravy vyradil umelé farbivá a sladidlá. Čo sa týka počtu zdraviu škodlivých prídavných látok, je ich veľké množstvo. V podstate by som medzi ne dal všetky éčka, ktoré spadajú do najhoršej skupiny.
V čom je teda rozdiel medzi prísadami, ktoré používali naše prababičky, a tými, ktoré sa dávajú do jedla teraz?
Rozdiel je úplne priepastný. Naše prababičky pridávali do stravy len také látky, ktoré pochádzali z prírody. Situácia sa zmenila až v priebehu 20. storočia, kedy sa vplyvom rozvoja chemického priemyslu začali vyrábať a následne pridávať do potravín rôzne syntetické zlúčeniny, ktoré sa v prírode vôbec nevyskytujú. Ani v najhoršom sne by naše prababičky nenapadlo, že si do svojho jedla budeme dobrovoľne pridávať rôzne umelé chemikálie, ktoré môžu u citlivejších jedincov vyvolať až veľmi vážne zdravotné problémy.
Vo väčšine rodín sa začalo zloženie potravín skúmať až po narodení detí. Sú skutočne deti voči umelým prísadám najmenej odolné?
Bohužiaľ je to tak. Uvádza sa, že neuvedomelý konzument môže spoločne so stravou prijať až sedem kilogramov éčok ročne. Spočítajte si pomer uvedeného množstva k telesnej hmotnosti malého dieťaťa! Aj keď vezmeme do úvahy, že dieťa nezje také množstvo potravín ako dospelý, môžu sa nedostatočne vyvinuté detoxikačné orgány detí ľahko zahltiť a skolabovať. Nadmiera chemikálií v tele narúša tiež správne fungovanie imunitného systému. To dokazuje okrem iného aj skutočnosť, že počet alergií u detí neustále stúpa.
Vít Syrový ( 47 )
Absolvent Vysokej školy chemicko – technologickej v Prahe, odbor potravinárskej a biochemickej technológie, a postgraduálneho štipendijného pobytu na Poľnohospodárskej univerzite vo Viedni. Pôsobil ako vedúci senzorického laboratória na oddelení výživových a aditívnych látok vo Výskumnom ústave potravinárskom. Neskôr pracoval ako vedúci výroby u spoločností Country Life a Ekofrukt Slaný. Teraz pôsobí ako nezávislý konzultant pre bezpečnosť potravín a poradca pre zdravú výživu. Je autorom knihy Tajomstvo výrobcov potravín.