Ako byť dobrým rodičom – 1. časť

0
1 024
Mother's love. Cute baby 6 month with mother.
Mother's love. Cute baby 6 month with mother.

Keď som bola malá, rolu maminy a ocina v našej rodine som brala tak nejak automaticky – mamina sa dôkladne starala o nás, o domácnosť, bola nám vzorom, autoritou i kamarátkou a ocino zarábal peniažky, dovolil nám niekedy aj to čo mamina zakázala a naučil nás (svoje dve dcéry) aj zopár chlapčenských kúskov, ktoré by sa nám mohli v živote zísť. Skrátka nikdy predtým mi nenapadlo, že byť rodičom môže byť niekedy taká drina…….až dokým som sa sama nestala maminou 😉

Samozrejme mávame dobré dni, kedy si viem čas dokonale zadeliť, reagovať primerane, ostať v kľude a všetci sme spokojní, ale sú aj také dni, kedy mám pocit, že mi všetko padá na hlavu. Tento stav asi pozná každý rodič a preto som sa rozhodla dať dohromady niekoľko pravidiel, ako tie naše rodičovské úlohy zvládnuť čo možno najlepšie….

  1. Hlavne ostať v kľude – Znie to ako fráza a všetci vieme, že hoci naše deti nadovšetko milujeme, sú situácie, kedy nás dokážu poriadne rozhnevať. Avšak keď búrka prehrmí, je nám väčšinou ľúto že sme situáciu nezvládli v pokoji a bez kriku. Myslím, že len naozajstný majster v sebaovládaní alebo dokonalý flegmatik dokáže ostať pokojný v každej situácii, ale predsa len existujú spôsoby, ako sa vyhnúť kriku a plaču a dosiahnuť to, čo chceme. Väčšinou platí zásada, že s humorom ide všetko ľahšie, prípadne ak povinnosť obrátime na hru, je tiež viac ako pravdepodobné, že dieťa urobí to čo chceme a ešte ho to bude aj baviť 😉 Ak si napríklad nechce upratať hračky, skúste si spraviť preteky, kto z vás ich uprace viac a stane sa víťazom. Ak si odmieta dieťa obliecť to, čo ste mu nachystali, dajte mu vybrať z dvoch možností ktoré navrhnete vy, ale tým, že má dieťa možnosť voľby, väčšinou nebude ďalej namietať a jednu z možností si vyberie. Ak je dieťa bez zjavnej príčiny mrzuté, nenechajte sa rozladiť a skúste vytvoriť humornú situáciu pri ktorej dieťa odpútate od jeho pôvodnej nálady. Krikom sa väčšinou aj tak nič nevyrieši, naopak, nie zriedka sa celá situácia ešte vyhrotí a preto skúste vždy keď vám to čas dovolí, porozmýšľať najskôr nad nejakou malou fintou, ako dostať dieťa tam, kde ho chcete mať 🙂
  2. Skúste sa pozerať na veci detskými očami – Väčšinou dospelí pri množstve svojich povinností zabúdajú na časy, kedy boli deťmi a príliš skoro vyžadujú od svojich detí, aby sa správali rozumne a zodpovedne. Pre väčšinu je detstvo uzavretá kapitola, rozmýšľajú ako dospelí a očakávajú to isté od dieťaťa. Ale dieťa má právo chovať sa “nedospele“. Spomeňme si, aké kúsky sme v detstve stvárali my a možno sa na niektoré huncútstva svojich detí, budeme pozerať inak. Treba rátať s tým, že sa ušpinia pri hre, občas niečo rozlejú, natrúsia, rozhádžu, pokazia a pokiaľ to neohrozuje ich zdravie, morálny alebo psychický vývoj, doprajme im ten luxus byť dieťaťom. Usmerňujme a vychovávajme, bez toho to nejde, ale skúsme to s pokojom, láskou a porozumením. Namiesto toho, aby sme príliš skoro vtiahli dieťa do toho nášho “nudného“ dospeláckeho sveta, staňme sa na chvíľu opäť deťmi a možno budeme sami prekvapení, ako nás to baví.
  3. Netrestajte deti za zlé známky v škole – Pretože nám záleží na tom, aby naše deti boli vzdelané, prajeme si aby dosahovali čo najlepšie študijné výsledky. Avšak často sú nároky rodičov na dieťa prehnané. Ak ste vy v škole príliš neexcelovali z matematiky, nemôžete očakávať, že vaše dieťa bude matematický génius. A ak by ste aj boli v minulosti znamenitý študent jednotkár, vaše dieťa nemuselo zdediť vaše vlohy. Pre dieťa je väčšinou frustrujúca už samotná zlá známka a ak ho ešte za zlú známku potrestáte, nielenže sa nalomí dôvera medzi vami a vašim dieťaťom, ale stres, ktorý dieťa zažíva určite neprispeje k zlepšeniu prospechu. Skúste sa radšej s dieťaťom porozprávať, zistiť príčinu, zabezpečiť prípadné doučovanie a hlavne nezabudnite dieťa povzbudiť a motivovať. A keď prinesie dobrú známku, nezabúdajte chváliť. Bude mať hrejivý pocit z dobre vykonanej práce a poteší sa že viete oceniť jeho snahu.
  4. Nebojte sa priznať svoju chybu – Aj keď chceme byť pre naše deti autoritou, ani my nie sme neomylní. Aj nám sa stáva že zrovna nemáme svoj deň, občas sme nešikovní a niečo rozbijeme, alebo vyhodnotíme situáciu nesprávne, prípadne zareagujeme prehnane. Keď sa ocitneme v úzkych, často sa snažíme svoje zlyhanie zakryť a za každú cenu hájiť svoju rodičovskú autoritu. Viete ale, že u dieťaťa získate autoritu práve tým, že si dokážete priznať svoje chyby? Taktiež platí, že ak niečo vyžadujeme od dieťaťa, mali by sme mu ísť vzorom. Môžeme dieťaťu hovoriť, že má mať úctu k starším ľuďom a že je správne uvoľniť miesto v MHD staršiemu človeku. Ak nás však uvidí v situácii, kedy sami staršiemu človeku miesto neuvoľníme, prípadne sa s ním dostaneme do konfliktu, veľmi rýchlo si všimne, ako sa teória líši od praxe. Aj v takýchto chvíľach by sme si mali priznať chybu, oľutovať svoje konanie a napríklad spoločne vyhodnotiť situáciu a navrhnúť riešenie ako v budúcnosti podobnú situáciu riešiť.
  5. Vždy dodržte slovo – Ak deti vyrastajú v prostredí, kde rodičia vždy dodržia svoje slovo, nadobudnú pocit istoty a dôvery. Zdá sa vám, že dodržať dané slovo za každých okolností je nereálne? Určite nie je, len treba dávať dieťaťu také sľuby, ktoré sme naozaj schopní dodržať. Preto nesľubujme dieťaťu nič, čo sa netýka výlučne nás. Nemôžeme dieťaťu napríklad sľúbiť, že keď pôjde k pánovi zubárovi tak mu nebude vŕtať zub, pretože nemôžeme vedieť či zubár náhodou nenájde kaz. Ak napríklad sľubujeme dieťaťu niečo, čo je závislé od počasia, treba to tiež spomenúť, inak bude dieťa sklamané. Napríklad ak mu sľúbime, že ho zajtra zoberieme do ZOO, mali by sme spomenúť že ho zoberieme do ZOO ak bude pekné počasie. Rovnako dôležité ako dodržiavanie sľubov v ktorých sa jedná o príjemný zážitok alebo odmenu, sú aj sľuby, v ktorých hovoríme o sankciách za zlé správanie. Dieťa by malo vedieť, čo od nás môže očakávať keď vyvedie niečo, čo sme mu zakázali. Ak jeho správanie ostane nepotrestané aj napriek tomu, že sme mu sľúbili trest, dochádza k znižovaniu rodičovskej autority.

 

Keďže situácií a možností ako reagovať je nespočetné množstvo, budeme v tejto téme pokračovať a v ďalšej časti si spomenieme niekoľko ďalších pravidiel, ktoré by nám mohli pomôcť pri výchove našich ratolestí…

Ak sa ti článok páči, napíš komentár alebo ho podpor zdielaním:

komentárov

SHARE
Previous articleNaša malá princezná – Chce piecť
Next articleVečerná sova – jedlé obrázky
Mirka
Volám sa Mirka, som mamina dvoch detičiek a som spoluzakladateľka familyzone.sk. Okrem písania článkov a príspevkov pre fanúšikov našich stránok, rada vyrábam rôzne handmade vecičky ako magnetky, hračky a počas týchto chladných večerov sa venujem najmä háčkovaniu. Tvorenie sa stalo súčasťou môjho života a som šťastná keď vidím, ako mi pod rukami rastie ďalší nový kúsok :)